V ľudovom povedomí ešte stále pretrváva nedôvera voči sendvičovým drevostavbám, takmer všetky jej dôvody sú však založené na iracionálnom základe. Niektoré mýty sú úplnými nezmyslami a zopár z nich podnietila skúsenosť s nesprávne navrhnutým projektom alebo neprofesionálnou stavbou. Odborníci však dokážu všetky nedostatky vyriešiť precíznym prístupom. Prinášame vám riešenia niekoľkých najrozšírenejších.
Drevostavba je papierový dom, jej steny sú „škrupinky“, ktoré neudržia teplo. V zime je v nej chladno a v lete horúco.
Sendvičové drevostavby majú v skutočnosti oproti murovaným domom lepšie tepelno – izolačné vlastnosti pri rovnakej hrúbke obvodovej steny. Je to hlavne vďaka tomu, že takmer celú hrúbku plášťa domu tvorí tepelná izolácia, ktorá udrží teplo lepšie, ako bežne používané „ťažké“ materiály, akými sú tehly alebo pórobetónové tvárnice. Celková hrúbka izolácie, a teda aj steny, v drevostavbe závisí na požadovanom energetickom štandarde. Medzi nosnými stĺpikmi je zvyčajne izolácia v hrúbke 12 až 18 cm, kvôli rozmeru stĺpika z masívneho dreva. Na fasádu sa aplikuje vrstva izolácie 4 až 20 cm, z vnútornej interiérovej strany 5 až 7 cm. Ak plánujete z drevodomu vybudovať energeticky pasívnu stavbu, môže byť teda celková hrúbka steny až 45 cm, v prípade, že sa uspokojíte s bežným štandardom predpísaným slovenskou normou, býva obvodový plášť hrubý asi 25 – 30 cm. Sendvičové drevostavby však dosahujú nízkoenergetický štandard veľmi jednoducho, aj bez špeciálnych opatrení, takže pár centimetrov izolácie navyše za energetický komfort a nízke prevádzkové náklady stojí.
Sendvičové drevostavby sa rýchlo vyhrejú, ale rýchlo aj vychladnú. Murované stavby majú masívne steny, ktoré teplo akumulujú a postupne uvoľňujú a preto v nich teplo vydrží dlhšie.
Ťažké murované konštrukcie majú síce lepšiu akumulačnú schopnosť, ale bez pridanej tepelnej izolácie v zime chladnú a v lete sa zas ohrievajú približne rovnako rýchlo ako lepšie izolované drevené. Pri drevostavbách sa akumulácia zlepšuje umiestnením akumulačných vrstiev do interiéru. Sú nimi napríklad zdvojené sadrokartónové dosky na stenách, betónové potery na podlahách, masívne tepelne izolované podlahové dosky z betónu, murované priečky z plných tehál alebo vložené plné nepálené tehly do priečok.
V drevostavbe sú tenké priečky, v dome medzi miestnosťami počuť každý šuchot.
Zvuk sa šíri nielen vzduchom, ale aj pevnými konštrukciami. Je pravdou, že nepriezvučnosť jednoplášťovej steny, je určená hlavne jej plošnou hmotnosťou v kg.m-2. To všeobecne znamená, že čím je stena "ťažšia", tým je nepriezvučnosť väčšia. Keby sa však plošná hmotnosť a teda aj hrúbka betónových či tehlových stien zdvojnásobila, nepriezvučnosť sa zvýši len o 6 dB za cenu nadmerného preťaženia stavby. Oveľa efektívnejšou zvukovou izoláciou je dvojplášťová sadrokartónová priečka vyplnená izoláciou z minerálnej vlny. Keď porovnáme pórobetónovú tvárnicu s hrúbkou 10 cm a ľahkú montovanú konštrukciu v tej istej hrúbke, vidíme veľký rozdiel. Tvárnica má nepriezvučnosť 35 – 37 dB, sadrokartónová konštrukcia dosahuje až 53 – 56 dB. Rozdiel 20 dB je pri izolácii obytného interiéru obrovský. Minerálna vlna so sadrokartónom sú ideálnou kombináciou aj preto, že vlna eliminuje zvuky s vyššími frekvenciami a tvrdší sadrokartón zas tóny v nižších frekvenčných hladinách. Na zabránenie prenosu zvuku by mali byť všetky zvukovo – izolačné profily upevňované na stenu a strop podlepené tesniacou páskou aby zabránili zvukovým mostom. Netreba tiež zabúdať na zvukovú izoláciu podlahy a prieniku tzv. kročajového hluku do stropu pod nami a súčasné tlmenie zvuku, ktorý sa šíri vzduchom.
Pri dvojpodlažných drevostavbách počuť na poschodí každý krok, drevostavby vŕzgajú.
Vŕzganie je tiež problémom nesprávne prevedených alebo zle navrhnutých stropov a schodov. Pre odstránenie problému je potrebná dostatočne tuhá, pevná konštrukcia stropu. Akustické mosty sa väčšinou eliminujú tlmiacou podložkou, najčastejšie mäkkou drevovláknitou doskou, v konštrukcii stropu, zvyčajne pod nášľapnou vrstvou.
Drevostavby sú ako búdky, väčší náraz stenu môže prelomiť.
Drevo, ktoré tvorí nosný systém drevostavieb, sa vyznačuje vysokou pevnosťou pri relatívne nízkej váhe konštrukcie. Mechanická pevnosť a tuhosť drevostavby je zabezpečená celkovým konštrukčným systémom a tvarom stavby. Stabilitu steny zabezpečujú zvyčajne drevené stĺpiky v spolupôsobení s veľkoplošnou doskou, ktorou môže byť OSB doska, preglejka alebo drevotriesková doska. Celkovú stabilitu ovplyvňuje aj konštrukcia stropu.
Bývať v drevostavbách je nebezpečné, pri požiari zhoria za pár minút.
Drevostavby sú naprojektované a skonštruované tak, aby vydržali odolávať požiaru aspoň normou predpísaných 60 minút. Táto doba je postačujúca na to, aby bolo možné z ohrozenej stavby evakuovať ľudí i majetok a ochrániť životy a zdravie zasahujúcich záchranárov. Odolnosť voči vnútornému požiarnemu zaťaženiu zabezpečujú požiarne odolné materiály – sadrokartónové dosky, sadrovláknité dosky, prípadne keramické obloženie stien spolu s nehorľavou izoláciou v inštalačnej predstene. Za dobré protipožiarne vlastnosti vďačia drevostavby tiež izoláciám na báze minerálnej vlny, ktorá je nehorľavá. Z pohľadu požiarnej odolnosti sú najnebezpečnejšie kovové konštrukcie, ktoré sa pri požiari náhle zrútia omnoho rýchlejšie a bez výstrahy.
Drevostavba je raj pre hlodavcov a škodcov dreva, po určitom čase ju zničia.
Riziko napadnutia hlodavcami je iba pri zle realizovaných stavbách, hlavne v detailoch. Pre zabezpečenie drevostavby je nutné, aby bola konštrukcia uzavretá bez odhalených izolácií a dier, v odvetraných častiach majú byť mriežky. Tiež je dôležité, aby boli penové izolácie omietnuté alebo zasypané drenážnym štrkom.
Pozor! Nemýľte si drevostavbu s drevenicou
Drevenice, aké sa stavali na Slovensku v minulosti mali úplne iný technologický postup stavby ako moderné sendvičové drevostavby. Hlavným materiálom bola drevená guľatina, ktorá sa spájala bez prídavných materiálov. Boli to pevné a odolné konštrukcie, ktoré si dokázali sami regulovať vlhkosť a vzdušnosť a tak vytvárali príjemnú klímu. Guľatina je však dnes oveľa drahšia, ako moderné materiály a stavba trvá oveľa dlhšie ako sendvičová konštrukcia. Tradičná zrubová stena nie je taktiež schopná splniť súčasné tepelnoizolačné nároky . Navyše, na stavbu kvalitnej drevenice treba skúsenosti a skúsených stavbárov na zruby je dnes veľmi málo.
Dom aspoň na 100 rokov
Mnohí z tých, ktorí uvažujú o drevostavbe, sa obávajú ich údajnej kratšej životnosti. Odborníci tieto názory vyvracajú. Životnosť moderných drevených domov sa dnes odhaduje na niekoľko storočí, závisí to, samozrejme, aj od toho, ako sa o ne majitelia starajú a udržiavajú ich. Alfou a omegou dlhej životnosti drevostavieb je nízka vlhkosť v ich konštrukciách. Zabezpečíme ju niekoľkými opatreniami – základová doska by mala byť aspoň 30 cm nad terénom, v stavbe musia byť odstránené tepelné mosty, v konštrukcii nemá byť použité drevo s vlhkosťou vyššou ako 15 %, treba použiť správnu parozábranu a dostatočne kúriť a vetrať. Potvrdením trvanlivosti sendvičových stavieb môže byť jeden z prvých drevených domov v Rakúsku. Postavila ho renomovaná firma Hartl Haus a v roku 2010 oslávil 100 rokov svojej existencie.
